Kružlová
Kružlová leží v severnej časti Nízkych Beskýd v doline rieky Svidničianky. Obec sa po prvýkrát spomína v 1414 roku ako majetok Cudarovcov a časť panstva Makovica. V roku 1414 Simon Cudár zálohoval svoju časť makovického panstva šľachticovi Jánovi Bebekovi a medzi zálohovanými obcami bola aj Kružlová. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom oviec. Na poľnohospodárstvo poukazuje aj samotný symbol obce. Maďarský názov Crusutwagas – vo význame Kružlová Poruba dosvedčuje, že sídlisko budovali usadlíci na čele s Šoltýsom Kružlom podľa zákupného práva. Historici usudzujú, že Kružlová vznikla na začiatku 14.storočia, keď vtedy bola najsevernejšia vysunutá obec v severovýchodnom Šariši pod zalesnenými horami Nízkych Beskýd. V roku 1600 sídlisko malo 7 obývaných poddanských domov a gazdovstvo Šoltýsa. V roku 1618 Šoltýstvo s mlynom patrilo dvom domácnostiam, ktorí zemepánom platili ročnú daň. V roku 1427 bola dedina oslobodená od platenia dane. V roku 1787 mala Kružlová 54 domov a 350 obyvateľov.
Do I. svetovej vojny bolo v Kružlovej len 5 murovaných domov: Baranov, Motykov, Vančíkov, Fecúšov a Jána Motyky. V roku 1904 bola tu aj murovaná škola. Deti sa v nej vyučovali v maďarskom jazyku. Učiteľom bol Suchyj Antal. Stála tu aj drevená pravoslávna cerkov – chrám, postavený v roku 1888. Ostatné domy boli drevené, pokryté slamou.
Za I. Československej republiky sa veľké množstvo občanov odsťahovalo za prácou do USA a Kanady. Odchádzali muži skoro z každej domácnosti. Niektorí z nich sa domov žiaľ nikdy viac nevrátili. Aj II. svetová vojna poznačila život v obci. Počas vojny všetci občania museli opustiť svoje domy a boli evakuovaní až k Prešovu. V obci zostali len dvaja občania, ktorí potom po prechode frontu rozprávali, aké ukrutné boje sa tu odohrávali. Keď sa občania vrátili z evakuácie v roku 1945 v jarných mesiacoch, našli obec skoro celú rozbitú – spálenú. Obec bola oslobodená 26. novembra 1944 vojskami 70 streleckej divízie genmjr. Guseva. Vojna doniesla našim občanom nielen materiálne škody, ale veľa ľudí padlo po skončení vojny na mínových poliach. Boli to: Fečík Ján, Melník Ján, Cverčko Ján, Soľanková Mária, Savčák Andrej, Pisančík Ján a Fecúš Vasiľ.
Po skončení II. svetovej vojny 20.marca 1945 vznikol v obci Miestny národný výbor (MNV). Prvým predsedom bol Andrej Berežný.
V roku 1968 pri reorganizácií národných výborov Kružlová sa stala strediskovou obcou a sídlom obvodného úradu. Vedúcim obvodného úradu bol Michal Šupšák. Do obvodného úradu patrili všetky okolité obce. Na obvodnom úrade bolo zamestnaných sedem pracovníkov. Za pôsobenia obvodného úradu obec zaznamenala najväčší hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj.
V roku 1953 bola obec napojená na elektrickú sieť. Obecný vodovod bol urobený v roku 1960. Zdrojom pitnej vody bol prameň pod „Mesarkou“. V roku 1992 bol napojený ďalší zdroj z troch zachytných prameňov „Pid skalou“
Prvé Jednotné roľnícke družstvo (JRD) bolo založené v roku 1953, ktorého predsedom bol Ján Kočan. Trvalo iba jeden rok a rozpadlo sa. Novozaložené JRD bolo v roku 1959. Známe bolo ako JRD Verchovina.
Po druhej svetovej vojne nastal rozvoj školstva, kultúry ako aj duchovný život obce. V roku 1948 bola v obci ustanovená tzv. meštianska škola, ktorá bola umiestnená v drevenom provizórnom baraku v strede obce (kde je teraz postavená predajňa Jednoty). Prvým riaditeľom školy bol Ján Mikita. Drevená škola plnila svoj účel do roku 1960. V roku 1960 bola daná do užívania nová budova základnej školy. V roku 1972 ku škole bolo postavená družina mládeže, školská jedáleň a telocvičňa. Pre potreby školy v roku 1970 bola daná do užívania 6. b. j. pre učiteľov a zároveň bola postavená ďalšia 6. b. j. pre zamestnancov družstva.
Na úseku športu bolo vybudované futbalové ihrisko, kde mladí Kružlovčania hrajú okresnú súťaž vo futbale, ako aj v stolnom tenise. Výrazný úspech dosiahla Kružlová v oblasti požiarnických súťaží - v kategórii starších mužov za sebou niekoľko rokov družstvo sa zúčastňovalo v rámci okresu a kraja na prvom mieste. Mladí požiarnici zo ZŠ dosahovali popredné miesta aj v rámci Slovenska.
V roku 2002 bola obec splynofikovaná a bol daný do prevádzky Dom smútku.